Keď sme s mojím priateľom začali bývať spolu, bála som sa toho, ako to celé dopadne. Boli sme totálne iní, mali sme radi rozdielne veci a v ničom sme sa nevedeli zhodnúť. Áno, hovorí sa, že vzťah je v prvom rade o kompromisoch, ale ako chcete dosiahnuť kompromis, keď to jednoducho proste nejde vôbec tak, ako by ste chceli? Niekedy nerozumiem tomu, prečo som s ním vlastne začala bývať, keď sme ako oheň a voda. Pri sťahovaní sme sa hádali, pri zariaďovaní sme sa hádali, hádali sme sa jednoducho vždy a pri každej príležitosti. Takže je jasné, že som v tom prestala vidieť význam. Rozmýšľala som nad tým, čo by som ešte mohla urobiť navyše, čo by som mohla spraviť, aby sa naše nezhody nejakým spôsobom prepracovali iným smerom, ale nevedela som na nič prísť. Vedela som len to, že by to malo byť celé o kompromisoch. Tak som sa snažila uberať týmto smerom.
Urobte niečo, aby ste si rozumeli
Začala som teda už so spomínaným zariaďovaním. Rozprávali sme sa o štýloch, aké sa nám páčia a zistili sme, že to s nami nie je až také zlé, nie je to o tom, že by sme si nerozumeli, práve naopak. Celkom sme sa vedeli zhodnúť, ale aj tak sme nevedeli prísť aspoň na jednu vec, ktorú by sme chceli obaja a s ktorou by sme boli skutočne obaja stotožnení. Nakoniec to prišlo vtedy, keď sme to nečakali. A boli to posuvne sklenene dvere.
Ja viem, niekto si pomyslí, ako by nás už len taká hlúposť vedela dať dokopy, ale pre nás to bol symbol toho, že nie sme úplne stratený párik, ktorý si vôbec v ničom nerozumie. Je jasné, že nakoniec je presne toto cesta, aby sme našli viac vecí, ktoré nás bavia. A našli sme ich. Dokonca oveľa viac, ako by si mysleli ostatní ľudia. Som spokojná. Predsa len som si možno vybrala dobre, keď som si s ním zariadila život. Teraz už len hľadať neustále kompromisy a všetko bude fajn.
